Príbeh o lídrovi a manažmente motivovanom aktívne podporiť Agile.
Už len názov mnohým z nás, ktorí aplikujú agilné princípy, znie ako oxymoron. Áno, musím potvrdiť, že vo viac než 80% je agile vnímané top manažmentom ako ďalšia hračka ukludňujúca vývojárov.
Preto keď natrafíte na manažment, ktorý vie, že aj keď ich čaká krv, pot, odpor a aj napriek tomu idú do toho, tak agile sa zavádza úplne inak.
V uplynulých dňoch som sa zúčastnil stretnutia top manažmentu spolu s ich top executive. Firma už rok zavádza scrum a agilné princípy do praxe. Ešte si pamätám ten začiatok. Veľa obáv, snaha všetko pripraviť do detailov, nutnosť schvaľovania akéhokoľvek kroku top manažérom. Tradičná firemná kultúra založená na mikroriadení. Tak trochu aj obavy z dopadov na povesť a zamestnanie. No na druhej strane odhodlanie a poznanie prečoo to potrebujú.
Prepnutí agilom
Včerajšok však bol iný. Bol to moment „prepnutia“. Príde obdobie po 1/2-1 roku, kedy sa to zrazu prepne. Ľudia sa už našli a aplikáciu agile princípov vidíte aj na prekvapujúcich miestach. Ľudia už nehovoria iba o problémoch, ale identifikujú to čo ich posúva ďalej. Jednoducho ďalšia zmena…
Meeting na svojom začiatku nebol veľmi príjemný svojou atmosférou. Také typické stretnutie s top manažérom, kde sedíte ako na ihlách a dávate si pozor na slovíčka. A viete, že od top manažéra príde otázka, ktorá vás dostane. Dobrí top manažéri poznajú slabiny svojich ľudí v tíme. A pretože bez kopnutie do slabín sa lepšími sami nestanú, dobrý manažér vie ako človeka posunúť ďalej aj jednou otázkou. V danom momente vás to dokonca vytočí, zaskočí. Ak si však dáte od emócií odstup, zistíte, že to nebola rana z milosti, ale naopak ukázanie smeru kam ďalej.
Zlom prišiel keď top manažér odbehol
Tí, ktorí už agile poznali z tímov, všetkých vyzvali sa postaviť a spísať čo doteraz počuli na karty. Spravili si backlog. Následne si dohodli priority tém.
Každý z nich sa potom k nejakej prihlásil a začali paralelne v skupinkách pripravovať návrhy akčných krokov ku každému problému. Popri tom identifikovali aspoň trochu viac root cause príčin problémov, nielen symptómy. Všetko na postitoch a bez notebookov.
Medzitým sa vrátil top šéf a chcel prebrať opraty. Tu prišiel moment Prepnutie č. 2. „Nechaj nás toto dokončiť ešte 5 minút a potom ukážeme k čomu sme dospeli.“ A manažér im múdro dal čas.
Ľudia si to možno ani neuvedomili, ale pre mňa to bola radikálna zmena. TU SA NIEČO DIALO! Šéf dal priestor ľuďom, keď si ho pýtali. Našli odvahu. Lebo vedeli, že to čo majú pred sebou má obrovský zmysel
Prešlo 5 minút, jeden z nich zahlásil „Timeout“ a všetci sa disciplinovane zahniezdili a pripravili na review. Bez nejakej facilitácie. Všetci vedeli čo bude nasledovať, veď to už toľkokrát videli vo vývojových tímoch. A tí čo nevideli sa spoliehali na tých ‚agilných‘.
Prešli si návrhy akčných krokov, pripravili kanban tabuľu, dali si na karty mená kto čo spraví, dali si termíny. A top manažér challengoval, no zároveň aj hovoril kde ich podporí.
Silno zneli slová na záver:
Máte svoju autoritu, nečakajte na moje dovolenie, pokaziť veci je možné, no ak to neskúsime, tak sa nič nezmení.
Poďte do toho, ste tu vy a vaši ľudia, nie ja, ktorý by to blokoval.
No stanovte si ciele a vyhodnocujte. Priebežne, nie kvôli mne, ale kvôli vašim ľuďom, pretože práve oni sa kvôli tejto zmene trápia najviac.
Bodka čiarkou
Míting skončil ako inak retrospektívou. A úprimnou. Čo bolo fajn aj čo má byť lepšie. Tak ako to má byť. Žiadne lichôtky smerom k top manažérovi.
Slová top manažéra nakoniec? Najprv zamyslenie, potom vety, po ktorých už nemohlo nasledovať nič. Bodka.
Páni a dámy, vyrástli sme. Za jeden rok.
Obrovsky sa teším nie kvôli sebe, ale kvôli vám. Takúto energiu, akčnosť a výsledky som na našich stretnutiach nezažil za niekoľko posledných rokov.
To ako sme unavení hovorí o tom, že robíme správnu vec a navyše správne.
Stretneme sa takto o rok!“….a prišla odpoveď od ľudí…
Nie, o 3 mesiace rovnako ako je takt v tímoch. A potom opäť a opäť a opäť!
Bol to jednoducho výnimočný deň. Ďakujem za pozvanie. Dali ste nám silu sa ďalej pozerať ľuďom do očí, že to čo učíme, že to nie je len kvôli modernej nálepke Agile. Že to neskončí keď odídeme.
Pretože nie je nič horšie ako zbytočne spáliť život ľudí nezmyslami.
