Na poslednej konferencii zarezonoval aj príspevok o agilných princípoch. Organizátori prichystali priestor aj na diskusie a tak priestor dostali aj otázky účastníkov.

V príspevku som totiž viackrát zdôraznil silu kartičiek, ktoré v agilných tímoch je vidno (asi) vždy. Jedna z účastníčiek tak prišla s otázkou, či by karty mohli pomôcť aj jej tímu. Debata sa zvrtla pomerne nečakaným smerom. Aj pre účastníčku, aj pre nás ostatných, ktorí sa snažili otázkami nájsť odpovede.

Začali sme otázkou ako pritiahnuť vedúceho tímu k tímu a jeho lepšej spolupráci s tímom. Vyvolalo to vo mne vzápätí predstavu vedúceho, ktorý veľmi s tímom nekomunikuje a len si raz v týždni prejde stav úloh s členmi tímu. A táto predstava viedla k spomienke na kolegu, ktorý tiež nekomunikoval, no na rozdiel od vedúceho sa aktívne zapájal. Nekomunikácia neznamená automaticky ne-podporu. Aj preto sme ďalšími otázkami tak odhalili viac než sme čakali na začiatku pri skúmaní aplikovateľnosti papierikov.

Situácia? Tím na Slovensku, vedúci v zahraničí. Členovia tímu slovenskej národnosti, vedúci inej. Reorganizácia zmenila náplň práce vedúceho, nie však očakávania tímu a organizácie. V podstate sme prišli k debate o pánovi Maslowovi.

Abrahám Maslow, americký psychológ, definoval hierarchiu potrieb človeka známu aj ako Maslowov rebríček. Určite ste už mnohí o tomto rebríčku počuli počas soft-skill školení.

A práve na tento rebríček netreba zabúda pri zavádzaní Agile. Pretože v podstate meníte firemnú kultúru na kultúru založenú na iných hodnotách. Darmo budete skúšať zavádzať papieriky a Kanban tabule v tíme, kým sa aspoň nerozhodnete začať riešiť neduhy tímu.

Aj v rozhovore účastníčka prejavila obavy o svoju ‚povesť‘. Obávala sa ako ju budú vnímať kolegovia ak im navrhne tabuľu. Obávala sa, že bude vyzerať akokeby si chcela šplhnúť pred vedením a tým pádom zradila tím. Buuuum, prepad na druhú úroveň rebríčka.

Opäť sme sa tak dostali späť k tímu, jeho hodnotám a fungovaniu. Dokonca bez ohľadu na kultúru a mesto, v ktorom ľudia sú. Problémy boli odrazu hlbšie než sa zdali.

Slečna vycítila, že ako agent zmeny si bude musieť asi vytrpieť v mene lepšieho výsledku. Že možno ohrozí svoju bezpečnosť a možno zamestnanie.

No prečo nevyviesť ľudí zo zóny komfortu možno práve papierikmi? Čo tak použiť ich ako štartér zmeny?